Fosilizované hadie zuby objavené pri nedávnom vykopávke poskytujú vedcom hlbší pohľad na vývoj hadích tesákov v priebehu rokov.
Podľa vedcov patria zuby Uatchitodonovi, vzdialenému príbuznému hada, ktorý žil pred 200 miliónmi rokov v období neskorého triasu. Tento plaz má dutý tesák a zuby podobné injekčnej striekačke, na rozdiel od hadov, ktorých dnes vidíme a ktoré majú hadičku ako tesák a vstrekujú jed priamo do obetí.
S pomocou tohto fosílneho dôkazu sa vedci snažia spätne vysledovať vývoj tesákov u hadov. Štúdium zubov odhalilo, že duté tesáky mohli pochádzať z ryhovaných zubov, ktoré mal ich predchodca, a hady mohli vstreknúť jed do mäsa obetí v čase ich uhryznutia. "Táto fosília skutočne naznačuje, že nemôžete získať duté tesáky iným spôsobom," hovorí herpetológ Wolfgang Wüster z Bangor University vo Veľkej Británii.
Uatchitodonské fosílie sú vykopané z troch hlavných vykopávok v USA, lomu Placerias v Arizone, Tomahawk vo Virgínii a Moncure v Severnej Karolíne. Tieto tri lokality ponúkajú fosílie dvoch rôznych druhov Uatchitodonov.
Najstaršie fosílie z Tomahawku mali dlhší žliabok a dĺžka tohto žliabku sa zmenšila, keď sme sa dostali dopredu. Výskumníci sa domnievajú, že prvá skupina Uatchitodonov zahryzla jed do modly a novšia si ho vstrekla cez svoje duté zuby. Tesáky vo fosíliách nájdených z ďalších dvoch vykopávok vyzerajú skôr ako rúrka alebo kanál.
Doteraz však neexistujú žiadne jasné dôkazy na podporu rôznych teórií o vývoji hadieho tesáku. Vedci potrebujú solídne, skamenené dôkazy, aby dokázali svoje teórie, a dúfajú, že fosília Uatchitodon môže túto tému objasniť.
Podľa vedca táto štúdia nie je úplná, pokiaľ nenájdu vzor čeľuste Uatchitodona. S pomocou čeľuste mohli vedci lepšie vysvetliť evolučnú teóriu.
